Musel by mať krištáľovú guľu, aby došiel k jednoznačnému záveru. Obáva sa ale, že ak by sme sa aj všetci stali vegetariánmi, problém klímy by sa celkom nevyriešil.
Konzumujeme mäso, pretože môžeme, a keďže je ho v bohatších častiach sveta prebytok, konzumujeme ho v oveľa väčších množstvách ako kedysi. Dokonca ním plytváme. S jeho produkciou sú spojené vysoké nároky na množstvo vody, okrem toho, že chov zvierat, a najmä hovädzieho dobytka, produkuje značné množstvá metánu (veľmi silného skleníkového plynu), hovorí Pecho.
Cíti klimatológ zodpovednosť za to, ako sa správame k životnému prostrediu?
Ťažko povedať, ale povedal by som, že áno. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), a potom predovšetkým Ministerstvo životného prostredia, majú zo zákona povinnosť monitorovať všetky zložky životného prostredia, teda aj jeho znečistenie. Ľudia majú SHMÚ väčšinou spojený s predpoveďou počasia, ale sú tu aj iné zložky a oddelenia, ktoré zhodnocujú stav riek, podzemných vôd, kvality ovzdušia, ale aj dlhodobý stav klímy na území Slovenska.
Do tohto pomyselného “balíka zodpovednosti” teda patrí aj vyhodnocovanie klimatickej zmeny?
Určite. V aktuálnom ponímaní sú v ňom zahrnuté aj hodnotenia (odhady) dopadov na jednotlivé sektory na území SR. Potom je to už na odborníkoch, aký zvolia prístup.
Ako to myslíte?
Či budú stroho konštatovať fakty, alebo zahrnú aj nejaký širší kontext (presah a súvislosti) možných dôsledkov zmeny klímy. Ja som v nedávnom rozhovore upozorňoval aj na širšie problémy, ktoré súvisia s klimatickou zmenou a našou existenciou na Zemi, inak povedané značný priestor som venoval aj tomu, ako by sme sa mali správať, aby sme klímu a životné prostredie poškodzovali čo najmenej.
Platí, že čím viac sa človek zaoberá klimatickými zmenami, tým viac ho pohlcuje skepticizmus voči našej budúcnosti?
To určite platí (žiaľ), no súčasne treba dodať aj to, že čím viac sa ponárame do hĺbky poznania o klíme, tým viac otáznikov sa pred nami vynára.
S produkciou mäsa sú spojené vysoké nároky na množstvo vody, hovorí. Zdroj: Eva Jonisová
Predpokladám, že mi nedokážete povedať, kam budúcnosť klímy smeruje.
Musel by som mať krištáľovú guľu, aby som došiel k jednoznačnému záveru. Klimatológovia vždy pripravujeme rozsah scenárov podľa toho, akým smerom sa posunie vývoj spoločnosti. Dnes už presne vieme, čo klimatickú zmenu spôsobuje. Je ňou náš veľký konzum a spotreba fosílnych palív.
A čo konzumácia mäsa? Pokiaľ zásadne nezmeníme naše stravovacie návyky, zničíme do roku 2050 schopnosť našej planéty uživiť svojich obyvateľov. Na takúto nie veľmi ružovú budúcnosť poukazuje štúdia vo vedeckom časopise Nature.
To je, samozrejme, ďalšia časť problému, ktorá opäť súvisí s naším doslova neobmedzeným konzumom. Konzumujeme mäso, pretože môžeme, a keďže je ho v bohatších častiach sveta prebytok, konzumujeme ho v oveľa väčších množstvách ako kedysi. Dokonca ním plytváme. Teda, aby som bol konkrétnejší, samotný problém nie je v tom, že mäso konzumujeme, ale skôr v tom, že ho konzumujeme v tak obrovských množstvách. S jeho produkciou sú spojené vysoké nároky na množstvo vody, okrem toho, že chov zvierat, a najmä hovädzieho dobytka, produkuje značné množstvá metánu (veľmi silného skleníkového plynu).
Obávam sa ale, že ak by sme sa aj všetci stali vegetariánmi, problém klímy by sa celkom nevyriešil. Oveľa zásadnejší je náš prístup k energii, a hlavne to, z čoho ju dnes produkujeme.
Dá sa to napraviť, ak by sme dnes úplne zastavili všetky emisie?
Ak by sme aj zajtra zastavili všetky uhoľné elektrárne a znížili celkové antropogénne emisie skleníkových plynov na nulu, k celkovej stabilizácii globálnej teploty by došlo pravdepodobne až v priebehu niekoľkých desaťročí.
Prestalo by sa otepľovať?
Otepľovalo by sa približne ďalších 60 rokov, ale celková koncentrácia atmosférických skleníkových plynov by ostala relatívne stabilná ešte niekoľko storočí (prípadne by začala klesať). Ak sa chceme baviť o hladine oceánov, predpovede siahajú až do roku 2500. Rast hladiny oceánov by len tak rýchlo nezastavil, pokračoval by ešte niekoľko storočí.
Dnes už presne vieme, čo klimatickú zmenu spôsobuje. Zdroj: Eva Jonisová
V otázke klimatickej zmeny sa nedokážu zhodnúť hlavy štátov ani klimatológovia. Americký prezident Trump len nedávno opäť kritizoval klimatickú dohodu z Paríža.
Viete, klimatický skepticizmus rieši (alebo riešil) dve otázky: či sa otepľuje, a ak áno, čo to spôsobuje. Väčšina klimatológov už dnes nepopiera, že dochádza k zmene klímy, dokonca máme dôkazy, že súčasná klimatická zmena bude jednou z najrýchlejších v histórii. Problém skôr nastáva, keď sa biológovia a humánni vedci zamýšľajú, či 100 % oteplenia spôsobuje človek.
Spomínam si na reláciu Večera s Havranom, kde ste boli vy, ďalší klimatológ a ekológ, nedokázali ste sa zhodnúť v tejto otázke.
Človek by mohol povedať, že ak si za stôl sadnú de facto traja klimatológovia, dôjdu k jednoznačným záverom. Nie je to pravda. Keď došlo k otázke možných riešení, dospeli sme k protichodným tvrdeniam. Nedokázali sme sa dohodnúť ani na tom, ako by sa mal problém klimatickej zmeny komunikovať.
Napríklad?
Sú skupiny klimatológov, ktorí s vami budú súhlasiť, že globálne otepľovanie spôsobil človek, ale zároveň dodávajú, že je tento proces jednoducho nezvratný a musíme nájsť spôsob, ako sa adaptovať. Pokiaľ ide o zmierňovanie priebehu zmeny klímy, prostredníctvom tzv. mitigačných opatrení, dokonca aj väčšina klimatológov je veľmi opatrná. Takíto klimatológovia chodia na veľké konferencie, kde je pravdepodobnosť zmysluplnej dohody pomerne nízka.
Ja tomu rozumiem, pretože dohodnúť sa na zmysluplných riešeniach, kde sú tisíce delegátov a určité záujmové skupiny, je naozaj ťažké. Najväčší problém skrátka vidím v otázke opatrení.
V ktorej skupine ste vy?
V tej, ktorá nesúhlasí s tvrdením, že je proces nezvratný, ale zároveň rozumie významu adaptácie. Veď na to, aby sme zvládli klimatickú zmenu, musíme ju spomaliť.
Najväčší problém vidí Jozef Pecho v otázke opatrení. Zdroj: Eva Jonisová
Máte pocit, že je vplyv vás ako klimatológov dostatočný?
(povzdych) Pravdepodobne to závisí aj od toho, komu poznatky či informácie sprostredkujeme. Je rozdiel, či ich posunieme politikom, samospráve alebo bežným ľuďom. A problém vidím aj v spôsobe ich zdieľania. Klimatickú zmenu je náročné vysvetliť laikom tak, aby jej závažnosť pochopili a nebrali na ľahkú váhu.
Mám aj čerstvú skúsenosť z nedávnej prednášky pre zvedavých, rádových občanov, kde som dostal zaujímavú spätnú väzbu od jednej účastníčky. Zdalo sa jej, že používam veľa grafov, nerozumela ani ich nadväznosti. Ale ako vtesnať všetky informácie o klimatickej zmene do jednej prednášky?
Možno je to tým, že neustále počúvame o globálnom otepľovaní a jeho dopade, ale len málokto dokáže vysvetliť, o čo ide.
Preto je dobré uviesť si konkrétne prípady.
Vezmime si hurikán Michael, ktorý v októbri udrel na Floride a odborníci tvrdia, že ide o tropickú búrku potvrdzujúcu závažnosť globálneho otepľovania, bežný človek však nevie prečo.
Podobné tézy sme mohli počúvať už pred 13 rokmi, keď hurikán Katrina spôsobil enormné škody na juhovýchode USA. Už vtedy sme mali päť skutočne silných hurikánov v priebehu jednej sezóny. Štatistiky dokazujú, že po roku 1990 výrazne pribudol počet ničivých búrok.
Ako to funguje?
Ide o to, že v dôsledku teplejších oceánov a atmosféry, a následne väčšieho množstva vodnej pary v atmosfére, tropické cyklóny, tým že čerpajú energiu z vysokej teploty oceánu a veľkého množstva vodnej pary, môže v takýchto podmienkach dosiahnuť väčšiu a deštruktívnejšiu silu. Preto čím máte teplejšie podmienky, tým narastá aj pravdepodobnosť a šanca častejších a silnejších búrok. A v zmysle veľmi jednoduchého princípu (čo ide hore, ide nakoniec aj dole), čím viac vodnej pary máme doslova nad hlavami, tým aj dážď a lejaky môžu byť intenzívnejšie a deštruktívnejšie, a toto pozorujeme aj v hurikánoch.
Klimatická zmena posúva extrémy na inú úroveň. Zdroj: Eva Jonisová
Získavame na základe katastrof (aj na Slovensku) informácie, ktoré zužitkujeme pre ďalší výskum a poučenie sa?
Mali by sme. Otázne je, či sa dokážeme z týchto prípadov aj poučiť. Najmä v prípade technicky pokrokovejšej a bohatšej krajiny to tak, samozrejme, aj býva. Každá ďalšia „katastrofa“ vedie k vytvoreniu prepracovanejšieho a snáď aj odolnejšieho systému civilnej ochrany pred meteorologickými extrémami. Problém však môže byť skôr v tom, že klimatická zmena posúva extrémy na inú úroveň, s ktorou, žiaľ, väčšinou už ľudia nemajú žiadnu skúsenosť. Inak povedané, aj projektovanie technickej infraštruktúry je v takýchto podmienkach nesmierne náročné.
Slovensko leží v miernom klimatickom pásme, kde sa striedajú štyri ročné obdobia. Platí ešte táto veta? Po lete sa síce dosť ochladilo, no napokon bola jeseň aj tak neprimerane horúca. V novembri sme ešte pobehovali v tričkách.
Tento rok bol naozaj extrémny. Jar trvala len zhruba dva týždne. Skok zo zimy do jari a následne do leta prebehol nečakane rýchlo. Zo zimných podmienok uprostred marca sme sa do letných dostali v priebehu necelého mesiaca. Jeseň začína tiež absentovať, no kritická je najmä jar. Je možné, že v budúcnosti budú naše klimatické podmienky pripomínať skôr tie v Stredomorí.
Nebude žiadna jar ani jeseň?
Ak by sa to naozaj stalo, mali by sme v princípe iba leto a zimu. Čím je u nás na Slovensku teplejšie, tým viac sa približujeme z hľadiska klímy k tomu, čo máme dnes na Balkáne, prípadne až v Stredomorí. Stredomorská klíma je napríklad typická tým, že po dlhom a zväčša suchom lete prichádza mierne teplá a skôr daždivá zima. Pravdepodobne niečo podobné môžeme očakávať v budúcnosti aj na Slovensku, najmä v južnejších oblastiach.
A tým dochádzame k záveru, že globálne otepľovanie neprináša iba samotné oteplenie, ale aj ďalšie radikálne zmeny.
Samozrejme, a prináša aj iné fenomény, ako sú spomínané častejšie a extrémnejšie búrky, tiež výrazná zmena prúdenia atmosféry.