Štedrý večer je nielen o dobrom jedle, ale aj o pôste, ktorý počas Štedrého dňa mnoho rodín dodržiava.
Jesť sa nesmie najmä mäso a čaká sa až dovtedy, kým sa na oblohe neukáže prvá hviezda. Až vtedy môžu členovia rodiny naplno hodovať. Počas tohto dňa by do domu nemala vstúpiť cudzia žena a pozor aj na rozbitý tanier, pretože je zlým znamením. Ľudia by sa mali v tento deň správať s pokorou a láskou. Hovorí sa, že tak, ako človek prežije Štedrý deň, bude žiť celý ďalší rok.
Západné Slovensko – halászlé, kapusnica, pupáčiky
V niektorých rodinách spočíva príhovor matky alebo otca v iných rodinách večeri predchádza modlitba a poďakovanie. Ďalší majú vo zvyku zhodnotiť uplynulý rok a zaželať si do toho nastávajúceho všetko dobré. Každopádne vo väčšine rodín sa vianočné hodovanie začína oplátkami. Tradície kážu oplátku, pretože je to vraj duša Ježiša, a červené víno, lebo je to vraj krv Ježiša. Je teda samozrejmé, že pri vianočnom stole nesmie chýbať dobré vínko. Oplátky sa podávajú s medom či s cesnakom. Med sa zvykne na oplátku natierať v tvare kríža. V niektorých prípadoch po oplátkach nasleduje konzumácia ovocia, či orieškov spojená s tradičnými zvykmi.
Niektoré rodiny majú kapustnicu s hríbmi bez mäsa so smotanou (napr. Ilava). V okrese Nové Zámky a Nitra podávajú šošovicovú polievku alebo hŕstkovú kapustnicu z fazule, hrachu a šošovice s hubami a sušenými slivkami (napr. Senec). V Nitre okrem šošovicovej polievky sa vyskytuje tiež rybacia polievka, alebo typické halászlé. V Modr sa pripravuje kyslá smotanová šošovicová polievka, kapustnica so sušenými slivkami a hubami alebo rybacia polievka. V okolí Trnavy sa zvykne pripravovať rybacia a hríbová polievka alebo kapustnica na všemožné spôsoby. Rybacia polievka pri štedrovečernom stole sa vyskytuje taktiež v okolí Bratislavy. V Trenčíne sa kapustnica s hríbmi podáva so zemiakovou kašou, alebo šošovicová kyslá polievka s hríbmi. V okolí Hlohovca a Topoľčian sa okrem kapustnice zvykne tiež pripravovať hrachová polievka na sladko, mliečna hríbová polievka na kyslo alebo mliečna rybacia polievka s mrkvou.
V niektorých oblastiach sa vyskytujú počas večere aj „makové pupáčky “, čo sú vlastne drobné opekance obarené horúcim mliekom s cukrom, medom a makom (napr. Topoľčany, Hlohovec, Partizánske).
Ako hlavný chod sa v podáva ryba pripravená na rôzne spôsoby. Za najčastejšie konzumovaný pokrm možno považovať vyprážaného kapra a rybie filé, či kapra na masle. Ryba sa najčastejšie podáva so zemiakovým majonézovým šalátom alebo len šalát zemiakovo-cibuľový či zemiaková kaša alebo opekané zemiaky.
Stredné Slovensko – vianočné rezne, hríbová polievka
Pred večerou je príhovor a nasleduje sviatočný prípitok. Niektoré rodiny sa pred večerou spoločne pomodlia a potom je na rade oplátka s medom, prípadne aj s cesnakom. Jedným z obľúbených zvykov, najmä u detí, je krížik na čelo s medom. Najčastejšie jedia kapustnicu s hubami, rybaciu kapustnica (napr. Žilina) a hríbová polievka (napr. Rimavská Sobota). Vyskytuje sa tu však aj hrachová alebo slivková polievka.
Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá je s hubami a údenou rybou, so smotanou a zemiakmi a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Táto kapustnica sa zvykne podávať aj so zemiakovou kašou. Pri Štedrovečernom stole sa vyskytuje aj hríbová mliečna polievka na kyslo, v ktorej je údené koleno a klobása.
Ako hlavné jedlo je vyprážaný kapor a rybie filé, alebo tiež kapor na masle a ako príloha je zemiakový majonézový šalát. V niektorých prípadoch sa dokonca nejedáva ryba, ale „vianočné“ rezne a vianočný majonézový šalát sa nahrádza opekanými zemiakmi. Niekde rodiny pripravujú zapečenú rybu, ktorá je obalená v múke a rybacom korení, a zaliata rozšľahanými vajíčkami. Takto pripravená ryba sa konzumuje s chlebom. V okolí Martina sa na Štedrovečernom stole vyskytuje tiež pečená hus, alebo kačka so zemiakovým šalátom. Na sviatočnom stole počas večere nesmie chýbať naservírovaný chlieb. Dokonca niektorým rodinám nesmie chýbať na stole naservírovaná bryndza. V niektorých oblastiach, ako napríklad v okolí Rimavskej Soboty sa k slávnostnému stolu pripravuje tiež tzv. „slávnostný trojboj“, čo je kombinácia kyslej kapusty, klobásy a mäsaníka.
Často sa pri sviatočnom stole vyskytujú aj opekance s makom. V mnohých rodinách večeru zakončuje sviatočný dezert podľa výberu – pripravujú sa rôzne šľahačkové dezerty, tiramisu, drobné vianočné pečivo či sušené ovocie a oriešky. Keď zazvoní zvonček rodina sa presunie ku stromčeku.
Východné Slovensko – pirohy plnené zemiakmi, bobáľky s makom
Vo väčšine rodín sa pred večerou za stolom povie malý príhovor, po ktorom sa celá rodina pomodlí a poďakuje. Po spoločnej modlitbe sa večera začína tradične oplátkami s medom. Zvykom je tiež zjesť kúsok chleba so soľou (napr. Spišská Nová Ves), kúsok chleba s cesnakom a medom (napr. Bardejov), či najskôr zjesť oplátku s medom a potom chlieb s cesnakom (napr. Rožňava). Po takomto zahájení večere, ktoré dopĺňajú v každej rodine rôzne zvyky, nasleduje polievka.
Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je kapustnica, v ktorej sú huby a klobása. V okolí Trebišova sa pripravuje táto kapustnica s paradajkovým pretlakom a ryžou, ku ktorej sa podáva zemplínsky biely koláča poprípade podľa chuti kyslá smotana. V okolí Starej Ľubovne sa tiež zvykne jedávať šošovicová, fazuľová alebo hubová polievka.
Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba – okrem kapra je to často pstruh. Miestami sa tiež vyskytujú rezne so zemiakovým majonézovým šalátom. V niektorých oblastiach, ako napríklad v okolí Rožňavy, sa pri sviatočnom stole konzumuje tiež zajac alebo morka s lokšami a kapustou.
Viaceré rodiny po kapustnici zvyknú jedávať pirohy plnené bryndzou, cibuľkou, zemiakmi a syrom, a po nich následne jedávajú hrachovú polievku, a až po nej vianočnú rybu. Tá však nemusí byť iba vyprážaná, veľmi často sa vyskytujúcim je pečený kapor so zemiakovým šalátom. Ako posledné sa podávajú lokše s makom (napr. Spišská Nová Ves), opekance s tvarohom a maslom (napr. Trebišov) alebo bobáľky s makom (pupáčky s makom). K slávnostnej štedrej večeri patrí samozrejme dobré vínko, v ktorého sprievode sa vychutnáva večera už od prvotného prípitku. Počas večere osvetľujú stôl sviečky, alebo iba malé svetlo nad sporákom. Ak v rodine nie sú veľmi netrpezlivé deti, po dojedení sviatočnej večere sa za stolom posedí ešte chvíľa v príjemnej vianočnej atmosfére. Stôl v kuchyni so sviečkou uprostred zostane ozdobený aj po Štedrom dni, zväčša až do Silvestra.
Zvyky a tradície
1. Šupiny z kapra do peňaženky – majú zabezpečiť, aby ste počas nasledujúceho roka netrpeli núdzou.
2. Veštenie z jablka a orechovej škrupiny – ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak krížik chorobu a smrť. Do orechovej škrupiny dievčatá vložia malú sviečku pre seba a svojho milého, zapália ich a nechajú plávať na vode. Ak sa stretnú, znamená to lásku.
3. Prestieranie navyše – rodiny doteraz prestierajú pre jedného človeka navyše. Je to symbol milosrdenstva, aby sa mohol pohostiť pocestný.
4. Pôst na Štedrý deň – mnohí dodnes zachovávajú pôst až do východu prvej hviezdy. Ten má z kresťanského hľadiska pripraviť ľudí na narodenie Ježiška. Prísny pôst znamená nejesť mäso, najesť dosýta sa možno len raz. K štedrovečernému stolu pozýva kostolný zvon.
5. Bankovka pod vianočným obrusom – má od dverí odstrašiť chudobu.
6. Orechy v kútoch bytu – po večeri ich rozhádže najstarší člen rodiny, aby počas celého roku bolo v dome hojnosti.
7. Krížik medom na čelo – hlava rodiny tak urobí každému členovi rodiny, aby boli pokorní a dobrí ako med.
Zdroj: cas.sk, aktuality.sk
Foto: pinterest.sk, tasr.sk