27. januára uplynulo 74 rokov od oslobodenia poľského koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Pri tejto príležitosti sa v bardejovskej synagóge konala diskusia v rámci projektu Otvorene o extrémizme. Moderoval ju Andrej Bán, hosťami boli Vladimír Ledecký (starosta Spišského Hrhova), Eva Mosnáková (žena, ktorá prežila holokaust), Pavol Sibyla (riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu) a Madeline Vadkerty (výskumníčka Múzea holokaustu vo Washingtone).
Sloboda prejavu je zaručená, popieranie holokaustu trestné
Je úplne prirodzené, že mladí ľudia sa hľadajú. Chcú mať „svoj názor“, ale často sú ovplyvňovaní ľuďmi, ktorých idey sú úplne scestné. Dostanú sa k pochybnej literatúre, ktorá by v našich policiach ani nemala mať miesto.
Preto sa niet čomu čudovať, že popieranie holokaustu sa dostalo až do našej legislatívy. Takéto názory sú nesmierne nebezpečné, je nutné mať nad nimi kontrolu. O zakrývaní a spochybňovaní zločinov páchaných na miliónoch ľudí sa píše v Trestnom zákone (Zákon č. 300/2005 Z. z.).
§422d:
„Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“
Pani Mosnáková sa tam, našťastie, nedostala
Eva Mosnáková hovorí, že prežila vďaka trom statočným ľuďom, ktorí ju skrývali v najťažších časoch. Rozpovedala aj príbeh československého hudobného skladateľa a dirigenta Rafaela Schächtera. Na konci sa jej vhrnuli do očí slzy.
Čo na to študent Adam?
Podľa Adama holokaust nebol. Zdroj: wikimedia.org
Hrôzam napáchaným na Židoch a iných nepohodlných ľuďoch, ktorých systematické vyvražďovanie sa začalo plánom „Konečné riešenie židovskej otázky“, stále niektorí jedinci neveria. Rodičia, vychovávatelia, ale aj všetci, ktorí akýmsi spôsobom ovplyvňujú verejnú mienku, majú dôležitú a zodpovednú úlohu: pripomínať a argumentovať. Nie je to totiž chyba mladých, ako skôr tých, ktorí im tieto zvrátené názory predkladajú. Vytrvajme v pravde.
Čo odporúčame?
Pozrime sa na príbehy Slovákov, ktorí to zažili na vlastnej koži. Utiecť sa podarilo dvom slovenským židovským väzňom – Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi. Rudolf Vrba to opísal v knihe Utiekol som z Osvienčimu. Viola Fischerová rozpovedala svoj príbeh novinárke Veronike Homolovej Tóthovej, ktorá napísala Mengeleho dievča. A napokon trojicu odporúčanej literatúry uzatvárame Tetovačom z Auschwitzu, románom vychádzajúcim zo skutočného príbehu slovenských Židov Laleho a Gity Sokolovovcov.